Čo vieme o podstate Parkinsonovej choroby?

Príčina Parkinsonovej choroby zostáva nejasná.

Vlastná Parkinsonova choroba je jednoznačne neinfekčná.

 

Etiológia Parkinsonovej choroby (Aké škodlivé faktory vyvolávajú ochorenie?) 

Genetické faktory alebo vplyv prostredia?

 

V súčasnej dobe prevažuje názor, že etiológia Parkinsonovej choroby spočíva v pôsobení zatiaľ nedefinovanej chemickej škodliviny v potrave, vo vzduchu alebo vo vode na jedinca, ktorý je z dôvodu genetickej predispozície k tomuto doposiaľ neznámému faktoru vnímavý.

Nie je zhoda v názore, či je dôležitejší vplyv expozície škodlivine (prostredie) alebo vnímavosť jedinca (genetika). Zástancovia vonkajšieho škodlivého vplyvu tvrdia, že väčšina ľudí má geneticky zakódovanú vnímavosť k neznámemu škodlivému faktoru a že o prípadnom vzniku ochorenia rozhoduje intenzita, s akou je tejto škodlivine vystavený.

Iní sú naopak presvedčení, že u väčšiny ľudí je tento škodlivý vplyv prostredia prítomný a kritickým faktorom, ktorý rozhoduje o vzniku ochorenia je geneticky daná vnímavosť ku škodlivine.

 

Genetická hypotéza

Ak zvážime predchádzajúcu hypotézu o vplyve prostredia, narazíme ešte na ďalší problém:

Pokiaľ je Parkinsonova choroba spôsobená chemickou škodlivinou v potrave, vo vzduchu alebo vo vode, prečo sú chorobou postihnuté len 2% populácie? Takáto úvaha vedie väčšinu odborníkov k predpokladu, že existuje nejaký genetický faktor, ktorý spôsobuje, že niektorí ľudia sú vnímaví ku škodlivine v prostredí. Je to pravdepodobné, pretože i mnohé ďalšie ľudské choroby vznikajú určitou kombináciou expozície a vrodenej vnímavosti.

V jednej genetickej štúdii 53% pacientov s Parkinsonovou chorobou malo medzi pokrvnými príbuznými najmenej jedného rovnako postihnutého príbuzného.

Naviac bolo zistené, že rodičia a súrodenci pacientov s Parkinsonovou chorobou majú 2-10x vyššie ako bežné riziko, že taktiež ochorejú. Ani to však nemožno považovať za dôkaz genetickej dispozície k Parkinsonovej chorobe, pretože príbuzní obvykle spolu zdieľajú i prostredie, v ktorom žijú. Doposiaľ nebol zistený gén, ktorý by mal priamy vzťah k Parkinsonovej chorobe.

Patogenéza Parkinsonovej choroby (chorobné procesy, ktoré vedú k rozvoju P.CH.)

U chorých s Parkinsonovou chorobou bunky, ktoré produkujú dopamín, postupne odumierajú.

Patogenéza Parkinsonovej choroby je však ešte komplikovanejšia. Nezanikajú totiž všetky bunky produkujúce dopamín. Naopak postihnutých býva tiež niekoľko populácií buniek, ktoré produkujú iný neurotransmiter ako dopamín (acetylcholín, serotonín a noradrenalín).

Zostáva tajomstvom, čo spája tieto bunkové populácie, že sú vnímavé k neznámej škodlivine, zatiaľ čo väčšina ďalších oblastí mozgu zostáva nepoškodená.

Ako nervové bunky produkujúce dopamín chradnú, objavujú sa v ich vnútri tzv. Lewyho telieska (pomenované podľa nemeckého patológa, ktorý ich objavil). Ich vznik a význam je nejasný, sú však pre Parkinsonovu chorobu dosť príznačné.

 

Substantia nigra (Čierna hmota)

Miestom, kde sú bunky produkujúce dopamín sústredené a kde v prípade Parkinsonovej choroby dochádza k najväčšiemu postihnutiu je oblasť mozgu nazývaná substantia nigra. Z nervových buniek v substantia nigra vychádzajú dlhé výbežky (axóny) smerom nahor k bunkám nervových jadier na spodine mozgových hemisfér - tzv. bazálnym gangliám.

 

Bazálne gangliá

Oblasť mozgu, ktorá prijíma dopamínom nesené informácie z buniek substantia nigra sa zúčastňuje regulácie pohybov. Jedná sa o tzv. bazálne gangliá.

Dôsledkom týchto zložitých vzťahov je zvýšená aktivita jedného bazálneho ganglia - vnútornej časti tzv. globus pallidus. Tým dochádza k nadmernej stimulácii inej časti mozgu - tzv. thalamu.

To vysvetľuje možnosť neurochirurgickej liečby Parkinsonovej choroby, keď neurochirurgickým zákrokom - tzv. pallidotómiou môže dôjsť k čiastočnej úprave príznakov choroby.

 

Prahový efekt - 80% úbytok dopamínu

Prvé príznaky Parkinsonovej choroby sa objavia, až keď úbytok dopamínu na terminálnych výbežkoch buniek substantia nigra dosiahne 80% pôvodných hodnôt (k dispozícii je tak 20% pôvodného množstva dopamínu). Takáto situácia nastane, keď je aspoň polovica dopamín-produkujúcich buniek poškodená.