Bipolárna porucha, známa taktiež pod starším názvom manio-depresívna psychóza, je ochorenie mozgu pri ktorom dochádza k veľkým výkyvom v nálade, vnútornej energie a práceschopnosti. Na rozdiel od normálnych výkyvov nálady u zdravých ľudí je kolísanie nálady u bipolárnej poruchy neobvykle ťažké.
Výsledkom môžu byť problémy v práci, strata zamestnania, narušené vzťahy a nebezpečenstvo samovražedného pokusu.
Pozitívne je, že bipolárna porucha je v dnešnej dobe mnohokrát dobre liečiteľná.
Bipolárnou poruchou trpí približne 1% populácie. Ochorenie sa obvykle objavuje ku koncu dospievania alebo u mladých dospelých, avšak niektorí pacienti mali prvé príznaky už v detstve, u iných sa môžu prvé príznaky objaviť až v starobe.
Poruchy nálady nebývajú niekedy rozpoznané ako choroba a pacienti môžu bez adekvátneho liečenia roky trpieť. Jedná sa o chronické, dlhotrvajúce ochorenie.
Obdobie mánie a depresie narušuje chovanie, uvažovanie, často postihuje chuť k životu. Ochorenie má biologickú podstatu spočívajúcu v narušení pomerov medzi chemickými stimulantami (tzv. neuromediátormi) v mozgu.
Bipolárna porucha sa prejavuje výrazným kolísaním nálady - od neobvykle "dobrej" alebo podráždenej až po smútok a beznádej. Takéto výkyvy sa môžu cyklicky opakovať. Obdobie nadmerne "dobrej" nálady sa nazýva epizódou mánie, nadmerne smutné nálady epizódou depresie.
Príznaky mánie:
Príznaky depresie:
O depresívnej epizóde hovoríme, ak je prítomných 5 alebo viac uvedených príznakov po väčšinu dňa po dobu najmenej 2 týždňov.
Mierna alebo stredná úroveň mánie se nazývá hypománia. Hypománia býva pacientovi príjemná a u niektorých môže znamenať i zvýšenie produktivity a užitočnosti. Nebezpečenstvo je, že neliečená hypománia prejde do mánie alebo depresie.
Niekedy sa môžu pri ťažkej epizóde mánie alebo depresie rozvinúť i ďalšie psychické príznaky ako napr. halucinácie (nerealistické sluchové, zrakové či iné vnemy) a bludy (nereálne presvedčenia, na ktorých pacient trvá). Bludy velmi často súvisia s poruchami nálady - napríklad blud o vlastnej grandiozite ("som kráľ vesmíru") môže sprevádzať epizódu mánie.
U niektorých osôb sa môžu príznaky mánie a depresie objavovať v jednom období spoločne, potom hovoríme o zmiešanom bipolárnom stave. Obvykle se jedná o podráždenosť, zlý spánok, výrazné zmeny v chuti do jedla, myšlienky na smrť či samovražedné tendencie.
Samovražedné tendencie
U niektorých pacientov se objavujú samovražedné tendencie. Kdokoľvek sa zaoberá myšlienkou na samovraždu, by mal byť vyšetrený lekárom - psychiatrom. Riziko samovraždy je vyššie na začiatku ochorenia a aj preto by mali byť chorý včas liečení.
Pravdepodobne neexistuje jediná príčina bipolárnej poruchy, ale skôr sa jedná o komplex príčin, ktoré spoločne vytvárajú obraz choroby.
Pretože bipolárna porucha má väzbu na niektoré rodiny, je pravdepodobná genetická dispozícia k ochoreniu. Môžeme teda predpokladať existenciu génov pre bipolárnu poruchu. Pokiaľ by bipolárna porucha bola vyvolaná len genetickými faktormi, potom by u jednovaječných dvojčiat, z ktorých jedno trpí bipolárnou poruchou, muselo zákonite ochorieť aj druhé dvojča. Lekárske štúdie to však nepotvrdzujú. Na druhej strane pravdepodobnosť ochorenia je v tomto prípade významne vyššia.
Výskumy ukazujú, že podobne ako u iných duševných poruchách ani bipolárna porucha nie je výsledkom poruchy jediného génu, ale kombinácie génov, ktoré spoločne s vplyvmi prostredia spôsobujú rozvoj ochorenia.
Obdobia mánie a depresie sa objavujú obvykle v priebehu celého života. Medzi týmito obdobiami je väčšina postihnutých bez príznakov. Len u malej časti chorých sú prítomné chronické príznaky bez ohľadu na liečbu.
U klasickej formy choroby sa objavujú návratné obdobia mánie a depresie, preto sa ochorenie nazývá bipolárna porucha. U niektorých osôb sa neobjavuje mánia, ale len hypománia, ktorá sa strieda s depresiou.
Pokiaľ je bipolárna porucha správne liečená, môžu postihnutí prežívať produktívny život. Bez liečby je ochorenie obvykle náchylné ku zhoršovaniu sa.
U väčšiny pacientov, vrátane tých s ťažkou formou ochorenia, je možné dosiahnuť stabilizáciu stavu. Pretože bipolárna porucha je chronické, návratné ochorenie, je nutná dlhodobá preventívna liečba.
V liečebnej stratégii sa obvykle kombinujú farmaká a psychosociálna liečba.
U väčšiny chorých sú lepšie výsledky pri trvalom podávání liekov ako pri ich nasadzovaní a vysadzovaní. Avšak i pri pravidelnom užívaní liekov sú možné výkyvy nálady, ktoré chorý musí hlásiť svojmu lekárovi.
Liečba bipolárnej poruchy patrí do rúk lekára - psychiatra.
Tzv. stabilizátory nálady sú lieky, ktoré sa podávajú pre obmedzenie výkyvov nálady u bipolárnej poruchy. Existuje ich rada typov. Všeobecne platí, že chorý má užívať lieky preventívne a dlhodobo. Vedľa stabilizátorov nálady je možné k ovplyvneniu príznakov ochorenia použiť ďalšie liečivá, ktoré lekár- psychiater pridáva podľa aktuálneho stavu.
Najstarším stabilizátorom nálady je lithium. Je veľmi účinné v liečbe mánie a v prevencii manických a depresívnych epizód.
Najmä v liečbe komplikovaných pacientov sú účinné niektoré antiepileptiká - hlavne valproát a karbamazepín. Antiepileptiká sa môžu kombinovať s lithiom.
Predpisujúci lekár sleduje pacienta tiež s ohľadom na možné nežiadúce účinky - napr. syndróm polycystických ovárií, ktorý sa môže vyskytnúť u dievčat a žien užívajúcich valproát.
Vedľa stabilizátorov nálady môže psychiater pridať ďalšie lieky, napríklad k liečbe epizód mánie alebo depresie. Jedná sa o liečivá zo skupiny antipsychotík, hypnoík a pod.
Súčastne s medikamentóznou liečbou je vhodná tiež liečba psychosociálna - ako napríklad rôzne formy psychoterapie (rozhovor s chorým), vzdelávanie, psychické vedenie chorých.
Je doložené, že psychoterapia prispieva ku zvýšeniu stability nálady a zníženiu počtu hospitalizácií.
Spôsob a frekvenciu sedení je treba upraviť podľa potrieb a zvláštností každého pacienta.
Obvykle sa užívá tzv. kognitívna behaviorálna liečba, psychoedukácia, rodinná terapia.
Kognitívna behaviorálna liečba pomáha ľudom postihnutým bipolárnou poruchou naučiť sa zmeniť nevhodné myšlienkové postupy a modely chovania sa.
Psychoedukácia dáva pacientom s bipolárnou poruchou informácie o podstate choroby a jej liečby, ako včas rozpoznať príznaky návratu ochorenia atď.
Psychoedukácia je tiež vhodná pre členov rodiny.Rodinná terapia je zameraná na zníženie napätia v rodine.
Toto napätie môže zhoršovať alebo priamo vyvolávať príznaky bipolárnej poruchy u chorého.
V prípade, že farmakoterapia, psychosociálna liečba a ich kombinácia nieje dostatočne účinná, môže sa zvažovať elektrokonvulzívna terapia. Elektrokonvulzívna terapia je veľmi účinná v liečbe ťažkých depresií i mánií. Na druhej strane, v minulosti boli pozorované nežiadúce účinky - poruchy pamäte. I keď sú v súčastných postupoch elektrokonvulzívnej terapie tieto nežiadúce účinky potlačené, je vždy nutné zvažovať prínosy a riziká takejto liečby a konzultovať ju s chorým a rodinou.
Bipolárna porucha sa tiež môže vyskytnúť u detí a dospievajúcich. Ochorenie je pravdepodobnejšie u detí, ktorých rodičia majú rovnakú poruchu.
Na rozdiel od dospelých býva u detí veľmi rýchle striedanie depresie a mánie i niekoľkokrát za deň. V manickej fáze je na rozdiel od dospelých vyššia tendencia k agresivite a deštruktívnemu správaniu sa.