Epilepsiu tvorí skupina najrozličnejších záchvatových porúch. To čo majú spoločné je, že z času na čas sa pri nich vyskytujú záchvaty, zvyčajne bez akýchkoľvek varovných signálov.
Epileptické záchvaty sú spôsobené funkčnou poruchou mozgu. Ich klinické prejavy sú do veľkej miery závislé od lokality v mozgu, ktorá zlyháva. Epileptické záchvaty sú klasifikované do 2 skupín: Fokálne záchvaty, ktoré začínajú z lokalizovaného bodu v mozgu a generalizované záchvaty, ktoré od začiatku postihujú celý mozog. Táto klasifikácia sa vzťahuje len na začiatok záchvatu. Každý fokálny záchvat sa v princípe môže počas svojho priebehu generalizovať.
Epileptické záchvaty sú také poruchy mozgu, ktoré sú vyvolané zvýšeným počtom krátkych elektrických výbojov nervových buniek. Poznáme viac ako tridsať druhov epileptických záchvatov a ešte viac druhov epilepsií, pretože sa môžu vyskytnúť aj kombinácie viacero odlišných druhov záchvatov. Človek postihnutý epilepsiou má obvykle iba jeden druh epilepsie s jedným až tromi druhmi záchvatov. Intervaly medzi jednotlivými druhmi záchvatov môžu byť od niekoľko sekúnd až po niekoľko rokov alebo dokonca aj desaťročí.
Slovo epilepsia je gréckeho pôvodu a znamená „byť zaseknutý alebo zapadnutý" alebo „byť postihnutý niečím, alebo byť zajatý niečím". V antických časoch bola epilepsia označovaná ako „kňažská choroba alebo svätá choroba", a toto označenie dostáva niekedy ešte aj dnes. Veľa ľudí verí, že je veľmi jednoduché opísať epileptický záchvat. Niekto náhle z čista jasna zakričí, strácajúc vedomie, následne zmeravie, hryzie svoj jazyk a odpadne. Zadržiava dych, vyvráti oči a po určitý čas má kŕče v rukách a nohách až vyčerpane upadne do stavu podobnému hlbokému spánku. Po záchvate sa môže sťažovať na abnormálnu únavu, bolesť hlavy, závrate alebo bolestivosť svalov. Niekedy to môže vyústiť aj do mimovoľného pomočenia. Je pravda, že tento popis je najznámejšia forma epileptického záchvatu (tiež nazývaného typ „grand mal" alebo generalizované tonicko-klonické kŕče), ale tento typ záchvatu je len jedným z mnohých.
Epileptické záchvaty môžu mať veľmi rôznorodé prejavy. Môžu sa vyskytnúť bez kriku a straty vedomia, bez stuhnutia, pohryzenia jazyka a kolapsu, bez zmodrania alebo bez kŕčov. Môžu byť také neškodné, že si ich nevšimne ani postihnutá osoba ani laici v jeho okolí, aj keď priamo pozorujú záchvat. Jediným príznakom epileptického záchvatu môže byť nepozornosť trvajúca päť až desať sekúnd alebo zášklby jedného ramena.
Všeobecne platná definícia aplikovateľná na všetky typy epileptických záchvatov môže byť nasledovná: Epileptické záchvaty sú relatívne krátke, náhle zmeny vedomia, myslenia, správania, pamäte, zmyslov, a vnímania, alebo napätie svalstva kvôli dočasnej funkčnej poruche nervových buniek v mozgu vo forme zvýšenej a vzájomnej tvorby elektrických výbojov. Definícia je určite správna, ale veľmi dlhá na zapamätanie a každodenné používanie. Preto môžeme definíciu epileptických záchvatov zjednodušiť ako prejav dočasnej funkčnej poruchy nervových buniek, ktorej účinok závisí na funkcii, ktorú postihnuté nervové bunky normálne majú.
Každá nervová bunka a každá skupina nervových buniek v mozgu sa môže stať „epileptickou“, čo vedie k poruche ich normálnej činnosti.
Ak sú bunky zodpovedné za čuch, vyskytne sa porucha čuchu. Ak sú normálne zodpovedné za zrak, vnímajú svetlo ako blikanie alebo sa môžu objaviť iné svetelné podnety. Ak sa podieľajú na pamäti, porucha sa môže prejaviť ako problémy s učením alebo aj ako prerušenie vedomia nasledovaný sprievodnými výpadkami pamäte.
Výraz „epileptické záchvaty“ je súborné označenie, za ktorým môžu byť veľmi rôzne poruchy. Avšak u mnohých ľudí je príčina záchvatov stále neznáma, aj pri dnes dostupných vyšetrovacích metódach. Nie každý epileptický záchvat je synonymom s epilepsiou.
Napríklad, každý človek zažije epileptický záchvat za týchto podmienok: rozvoj hnisania mozgu (takzvaný absces mozgu), ťažké poranenie hlavy, nedostatočné kyslíkové zásobenie mozgu alebo predávkovanie niektorými liekmi. Aj keď príčina pretrváva alebo sa znovu vyskytne a vedie k opakovaným záchvatom, takto postihnuté osoby nemajú epilepsiu.
O epilepsii sa nehovorí, pokiaľ sa nevyskytnú aspoň dva epileptické záchvaty bez známej spúšťacej príčiny, to znamená, že sa vyskytli spontánne. To ale nevylučuje iné zmeny v mozgu, ktoré by mohli spôsobovať záchvaty, ako napríklad poškodenie pri pôrode alebo iné zranenia, ktoré sa stali v minulosti.
Epilepsia stále patrí k poruchám zdravia, ktoré sa stretávajú s rozličnými zlými reakciami a predsudkami verejnosti, napriek tomu že sa špecializované znalosti hlavne v tejto oblasti za posledné desaťročia nesmierne zvýšili.
Už známy grécky lekár Hippokrates (460 – 375 p.nl) zistil, že epilepsia je zapríčinená zmenami v mozgu, ale trvalo až do 19. storočia, kým sa tento poznatok odrazil v liečbe a čím ďalej, tým viac aj v povedomí verejnosti, aj keď veľmi váhavo.