Parkinsonova choroba je chronické neurologické ochorenie pomenované po Dr. Jamesovi Parkinsonovi, londýnskom lekárovi, ktorý ju v roku 1817 ako prvný popísal. Ochorenie je dodnes známe pod pôvodným názvom "paralysis agitans".
Parkinsonova choroba je pomaly postupujúce ochorenie centrálneho nervového systému, ktorá postihuje malú oblasť buniek v strednom mozgu, nazývanú substantia nigra. Postupná degenerácia týchto buniek spôsobuje úbytok dôležitej látky v mozgu, nazývanej dopamín. Dopamín má význam ako tzv. mediátor, t.j. látka prenášajúca informácie medzi nervovými bunkami, zúčastňujúca sa tak nervovej regulácie pohybu. Ak dôjde ku kritickému poklesu hladiny dopamínu (odhaduje sa pod 30% normálnych hodnôt), objaví sa jeden alebo viac klasických príznakov Parkinsonovej choroby:
Príčina Parkinsonovej choroby zostáva nejasná.
Vlastná Parkinsonova choroba je jednoznačne neinfekčná.
Etiológia Parkinsonovej choroby (Aké škodlivé faktory vyvolávajú ochorenie?)
Genetické faktory alebo vplyv prostredia?
V súčasnej dobe prevažuje názor, že etiológia Parkinsonovej choroby spočíva v pôsobení zatiaľ nedefinovanej chemickej škodliviny v potrave, vo vzduchu alebo vo vode na jedinca, ktorý je z dôvodu genetickej predispozície k tomuto doposiaľ neznámému faktoru vnímavý.
Nie je zhoda v názore, či je dôležitejší vplyv expozície škodlivine (prostredie) alebo vnímavosť jedinca (genetika). Zástancovia vonkajšieho škodlivého vplyvu tvrdia, že väčšina ľudí má geneticky zakódovanú vnímavosť k neznámemu škodlivému faktoru a že o prípadnom vzniku ochorenia rozhoduje intenzita, s akou je tejto škodlivine vystavený.
Iní sú naopak presvedčení, že u väčšiny ľudí je tento škodlivý vplyv prostredia prítomný a kritickým faktorom, ktorý rozhoduje o vzniku ochorenia je geneticky daná vnímavosť ku škodlivine
Ak zvážime predchádzajúcu hypotézu o vplyve prostredia, narazíme ešte na ďalší problém:
Pokiaľ je Parkinsonova choroba spôsobená chemickou škodlivinou v potrave, vo vzduchu alebo vo vode, prečo sú chorobou postihnuté len 2% populácie? Takáto úvaha vedie väčšinu odborníkov k predpokladu, že existuje nejaký genetický faktor, ktorý spôsobuje, že niektorí ľudia sú vnímaví ku škodlivine v prostredí. Je to pravdepodobné, pretože i mnohé ďalšie ľudské choroby vznikajú určitou kombináciou expozície a vrodenej vnímavosti.
V jednej genetickej štúdii 53% pacientov s Parkinsonovou chorobou malo medzi pokrvnými príbuznými najmenej jedného rovnako postihnutého príbuzného.
Naviac bolo zistené, že rodičia a súrodenci pacientov s Parkinsonovou chorobou majú 2-10x vyššie ako bežné riziko, že taktiež ochorejú. Ani to však nemožno považovať za dôkaz genetickej dispozície k Parkinsonovej chorobe, pretože príbuzní obvykle spolu zdieľajú i prostredie, v ktorom žijú. Doposiaľ nebol zistený gén, ktorý by mal priamy vzťah k Parkinsonovej chorobe.
Patogenéza Parkinsonovej choroby (chorobné procesy, ktoré vedú k rozvoju P.CH.)
U chorých s Parkinsonovou chorobou bunky, ktoré produkujú dopamín, postupne odumierajú.
Patogenéza Parkinsonovej choroby je však ešte komplikovanejšia. Nezanikajú totiž všetky bunky produkujúce dopamín. Naopak postihnutých býva tiež niekoľko populácií buniek, ktoré produkujú iný neurotransmiter ako dopamín (acetylcholín, serotonín a noradrenalín).
Zostáva tajomstvom, čo spája tieto bunkové populácie, že sú vnímavé k neznámej škodlivine, zatiaľ čo väčšina ďalších oblastí mozgu zostáva nepoškodená.
Ako nervové bunky produkujúce dopamín chradnú, objavujú sa v ich vnútri tzv. Lewyho telieska (pomenované podľa nemeckého patológa, ktorý ich objavil). Ich vznik a význam je nejasný, sú však pre Parkinsonovu chorobu dosť príznačné.
Miestom, kde sú bunky produkujúce dopamín sústredené a kde v prípade Parkinsonovej choroby dochádza k najväčšiemu postihnutiu je oblasť mozgu nazývaná substantia nigra. Z nervových buniek v substantia nigra vychádzajú dlhé výbežky (axóny) smerom nahor k bunkám nervových jadier na spodine mozgových hemisfér - tzv. bazálnym gangliám.
Oblasť mozgu, ktorá prijíma dopamínom nesené informácie z buniek substantia nigra sa zúčastňuje regulácie pohybov. Jedná sa o tzv. bazálne gangliá.
Dôsledkom týchto zložitých vzťahov je zvýšená aktivita jedného bazálneho ganglia - vnútornej časti tzv. globus pallidus. Tým dochádza k nadmernej stimulácii inej časti mozgu - tzv. thalamu.
To vysvetľuje možnosť neurochirurgickej liečby Parkinsonovej choroby, keď neurochirurgickým zákrokom - tzv. pallidotómiou môže dôjsť k čiastočnej úprave príznakov choroby.
Prvé príznaky Parkinsonovej choroby sa objavia, až keď úbytok dopamínu na terminálnych výbežkoch buniek substantia nigra dosiahne 80% pôvodných hodnôt (k dispozícii je tak 20% pôvodného množstva dopamínu). Takáto situácia nastane, keď je aspoň polovica dopamín-produkujúcich buniek poškodená.
Základné príznaky:
Kľudový tras je charakteristický príznak, po ktorom dostala Parkinsonova choroba svoje pôvodné označenie "obrna traslavá (paralysis agitans)". Tras je pomalý a pravidelný - rytmický. Obvykle začína na jednej ruke a až neskôr postihuje opačnú stranu. Občas môže byť tras pozorovaný i na dolnej končatine, taktiež je možný tras v oblasti pier a jazyka, či krku. Pri vykonaní voľných pohybov tras obvykle ustupuje – preto označenie kľudový tras.
Slovo bradykinéza pochádza z gréčtiny a znamená "pomalý pohyb". Prejavom bradykinézy je mnoho ďalších príznakov, napríklad maskovitý výraz tváre, menej časté mrkanie, obtiaže s "naštartovaním" pohybov (tzv. hesitácia, keď pacient prešlapuje na mieste a nemôže sa rozchodiť), malé písmo- "mikrografia". Prejavy bradykinézy môžu byť pre pacienta veľmi nepríjemné, často sú však liečebne dobre ovplyvniteľné.
Rigidita - je odborný termín, ktorým označujeme zvýšené napätie svalstva v kľude i pri pohybe. Pacient napríklad pociťuje ztuhnutie v oblasti končatín alebo i krku. Rigiditu je možné priaznivo ovplyvniť antiparkinsonikami.
Poruchy chôdze - bývajú v ľahkej forme vyjadrené už na začiatku ochorenia, z počiatku iba ako nedostatok súladu pohybu horných končatín pri chôdzi, neskôr sa objavujú malé kroky a šuchtavá chôdza. Objavuje sa jav tzv. propulzia, keď pacient postrčený dopredu dobieha malými krôčkami ťažisko. V pokročilých fázach ochorenia sa môžu objaviť situácie podobné zamrznutiu, keď sa pacient zdá "prilepený k podlahe".
Poruchy rovnováhy sa obvykle objavujú v neskorších štádiách Parkinsonovej choroby, ale môžu byť veľmi nepríjemné až invalidizujúce. Pacient nie je schopný udržať vzpriamenú polohu, často dochádza k pádom. Použitie pomôcok - napríklad francúzskych barlí môže byť nevyhnutné.
Parkinsonova choroba často začína ako kolísavý (epizodický) tras ruky na jednej strane. Takýto tras môže byť veľmi nepríjemný, pretože upútava pozornosť okolia, našťastie len vzácne vedie k invalidizácii. Približne 25% pacientov tras nemá.
V priebehu trvania ochorenia sa môže pridať príznak spomalenia pohybov a tuhnutie postihnutej strany. Ako choroba postupuje, pacient si môže všimnúť postihnutie opačnej strany tela, i keď takmer vždy je menej závažné ako na strane postihnutej prvotne.
V dôsledku postihnutia jemnej motoriky môžu vzniknúť problémy napr. s čistením zubov, holením, zapínaním gombíkov.
Hlas môže nadobudnúť chraplavé zafarbenie a intonácia reči býva monotónna.
Niektorých pacientov obťažujú poruchy chôdze. Kroky sa skracujú alebo sa objavuje príznak "zaseknutia", problémy vo smerovaní chôdze do dverí, zadrhávaná chôdza a neistota pri otáčaní. Z tohoto dôvodu je pre pacienta dôležitá prevencia pádov a následných poranení.
Mnoho parkinsonikov má problémy s rovnováhou.
Je potreba zdôrazniť, že ako povaha, tak intenzita problémov môžu byť výrazne odlišné u rôznych pacientov. Obvykle nebývajú vyjadrené všetky príznaky ochorenia.
V súčasnej dobe nie je známa prevencia a možnosť úplného vyliečenia Parkinsonovej choroby.
Liečba je zameraná na potlačenie príznakov choroby pri čo najmenšej miere nežiadúcich účinkov.
Informácie uvedené v tomto článku je treba chápať ako orientačnú informáciu o možnostiach liečby. Všetky praktické kroky v ich využití je treba konzultovať s ošetrujúcim lekárom.
Včasná liečba Parkinsonovej choroby
Operácie popísané v nasledujúcom stručnom prehľade, ktorých cieľom je zmierniť prejavy Parkinsonovej choroby, sa prevádzajú stereotakticky, tzn. že princípom operácie je deštrukcia alebo stimulácia malej oblasti mozgu, ktorá sa dosahuje zavedením tenkej ihly do mozgu cez malý otvor v lebke. Smer a hĺbka zavedenej ihly sú najskôr vypočítané z výsledkov počítačových zobrazovacích metód - výpočtová tomografia a presnosť nasmerovania a hĺbky je zaistená tzv. stereotaktickým rámom pripevneným na hlavu pacienta.
Popri Parkinsonovej chorobe existujú tiež tzv. sekundárne parkinsonské syndrómy. Prejavujú sa podobnými príznakmi ako Parkinsonova choroba, ale príčina ochorenia je iná.
idiopatická Parkinsonova choroba
Symptomatický (sekundárny) parkinsonský syndróm
Iné degeneratívne ochorenia nervového systému (Parkinson+)
Nemecká asociácia Parkinson (www.parkinson-vereinigung.de) pripravila test, ktorý sa snaží odhaliť možné včasné príznaky Parkinsonovej choroby. Ak v nasledujúcom teste odpoviete ÁNO na viac ako 3 otázky, patríte k osobám, u ktorých by sa mohli prejaviť prvé príznaky Parkinsonovej choroby.
Ak ste odpovedali kladne na viac ako 3 otázky, je celkom na mieste poradiť sa s Vašim lekárom o ďalšom odbornom vyšetrení.